I takto vyzera zimne Chicago .. Nastastie pocasie sa tu uz zacina umudrovat a zasa sa na nas usmieva slniecko, tusim pred vcerom tu bolo tak krasne pocasie, ze som sa prechadzala po vonku len vo svetriku, jujuj, tusim sa uz blizi jar :) S jarou sa blizi moj vylet do San Francisca, na ktory sa strasne tesim, i ked urobil dost velky skrt cez moj rozpocet, ale myslim, ze to je skusenost, na ktoru sa nezabuda a je to sen, o ktorom som si myslela, ze sa nikdy nesplni. S jarou sa tiez blizi moj prichod domov, ktory ma velmi tesi, i ked tie hodiny stravene v lietadle nie su prave to, co ma nadchyna, ale vysledok bude stat za to. Ano, tesim sa domov, i ked pocitujem taky mierny smutok nad tym, ze odtialto odchadzam. Predsa len vsade kde sme zanechavame kusok seba.

Vcera vecer sa mi veeeelmi tazko zaspavalo, dolahla na mna velmi silna frustracia z toho, ze netusim kam sa moj zivot ubera, ze neviem co budem robit az sa vratim. A viem, ze ludia mojho okolia maju rozlicne plany pre moj zivot a neustale mi pripominaju, ze by som mala zacat rozmyslat, co budem robit. Rozmyslam, rozmyslam den - noc. Je to tazke a zlozite. Zivot je taky. No myslim, ze sa este nevzdavam, i ked niekedy mam pocit, ze este potrebujem cas, ze by som sa mala este niekam na rok poslat a naucit sa napriklad nejaky iny jazyk, ktory este neviem, napriklad holandstinu ~ to bol vzdy moj sen. Ale na druhu stranu si uvedomujem, ze uz sa nezavratne blizim k 22. roku svojho zivota a mala by som sa postavit na nohy, najst si pracu a nejakym sposobom sa usadit. Len mam pocit, ze ak by som si naozaj este chcela vyplnit nejaky z mojich cestovatelskych snov ~ teraz je cas. Nuz mam este jeden a pol mesiaca ... snad sa rozhodnem.