Je skoro jedna v noci a ja sedim za compom a napchavam sa ananasom. Dnes bol dobry den: troska stresu rano, kym sa rodina nedostala z domu a potom uz len ticho. Az do prichodu ostatnich dievcat, ale je to iny hluk ... iny ako hluk deti, takze i tak pohodove. Dnes sme si urobili polievkovy vecer, resp. na veceru sme sa rozhodli varit polievocky: Lina uvarila uchvatnu karfiolovu polievku a ja zasa paradjkovu s ryzou, no mnam mnam :) Ked sme ich polozili na stol, chvilu som mala pocit, ze polievku budem jest este dva tyzdne, ale ta moja zmizla uplne a z Lininej si urobim zajtrajsi obed a bude.
Som sama doma a tento dom ma vie trocha vydesit, je velky a je tu stale nejaky ten buchotik ci suchotik a ja som na to mierne hakliva, najma v noci. Takze ani neviem ci sa chystam spat pocas tmy, alebo pockam az sa rozvidnie. Je to velmi zvlastne. Zistujem, ze bez odovzdania tychto pocitov Bohu hned v zaciatkoch som schopna sa zblaznit do takych .. 5 minut. Strasne. V poslednom case ma nahanaju take zvlastne myslienky, nie prave prijemne a neviem sa im postavit, je to tazke. Som sice uplne nadsena z toho, ze som sama doma, pretoze to pre mna predstavuje intenzivnejsi oddych, ale ked odisli baby tak som sa na chvilu zastavila a sama seba sa opytala ci som stastna ci nestastna, ci ako alebo co citim .. a odpoved? Neviem. Pride mi velmi vycerpavajuce a zlozite sa tym zaoberat.
Mala by som ist do postielky, aby zo mna zajtra nieco bolo :) takze idem, bojovat so svojimi strachmi.
No comments:
Post a Comment