Resuscitácia blogu :)

S prichádzajúcimi životnými zmenami som sa rozhodla oživiť blog :) Snáď sa nájde niekto, kto sem z času na čas skočí a ak nie, bude to pre mňa aspoň dobrá terapia :) vypísať zo seba všetko, čo sa bude diať :D
Pre nezainteresovaných: V priebeho dvoch týťdňov opsutím územie Slovenskej republiky a odsťahujem sa do UK, konkrétne do WARRINGTONu, kde budem pre začiatok pracovať pre spoločnosť MARKS AND SPENCER. Odchádzam spolu s kolegyňou z RESERVED, ktorú by snáď už trebalo nazývať skôr priateľkou ako kolegyňou AĎKOU KOPILCOVOU .
Veľa ľudí sa ma pýtalo prečo chcem odísť, keď mám prácu, ktorá ma baví, rodinu, ktorá ma miluje a priateľov, ktorým z času na čas chýbam ;) Človek si žije svoj život, ráno sa budí, aby zistil, že všetko je tak ako má byť a jemu v živote nič nechýba. Aspoň tak si väčšina z nás život predstavuje. Samozrejme je to pekná predstava. A boli časy, kedy som sa budila do takých rán, ale tie už pominuli. Je na čase nájsť nové rána a nové noci. Jednoducho cítim, že je potrebná zmena, že ešte mám šancu porásť v tom, čo rada robím, že je milión vecí, ktoré sa ešte môžem naučiť. No tu to nie je možné. A tak som sa rozhodla pre sťahovanie (a nebolo to rozhodnutie, ktoré by prišlo z dňa na deň - myslím, že mi to trvalo takých dobrých 5 mesiacov), pre zmenu, možno rapídnu, no nevyhnutnú. A teším sa na ňu, teším sa na nové nápady a idey, ktoré ma navštívia a dúfam, že ich bude mnoho.
Iste, sú veci, ktorých sa obávam, no všetko v živote prináša riziká a asi by bolo hlúpe premárniť život premýšľaním nad tým, že by som snáď mohla z času na čas utržiť nejaký ten škrabanec. No teda istotne viem, že ja tak život prežiť nechcem, čo má byť bude .. a príde to v čas, v ktorý to má prísť a snáď na to všetko budem pripravená :)

"Len mi nepovedz definitivne zbohom .."

To bola moja veta .. dnes, ked sme sa po uzasnej veceri a zmrzline lucili s babami. Ludia, neznasam lucenia .. ale to, ze to trocha boli .. ze sa mi tazko soferuje, pretoze cez slzy nevidim .. znamena nieco uplne krasne. Som rada, ze je pre mna tazke odist, a ze pre ne je tazke nechat ma ist, pretoze to znamena, ze to co medzi nami je ~ je skutocne.

Ano, bolo to boelstive, ale bolo to fajn ~ bol to dobry rok a priatelstva ktore vznikli sluzili na dobre veci :) a ja som za to vdacna.

Nuz, uz len jedno emotivne lucenie a bude nasledovat moj [predpokladam tiez emotivny] navrat. Myslim, ze prvu pol hodinku zajtra na letisku po check in-e si poplacem, tak poriadne .. bude to asi o to tazsie, ze tam bude cela rodinka so mnou a ja viem, ze decka .. tie planuju plac uz od decembra .. asi to neprezijem :( Ach laska .. niekedy bolis ..