sometimes it takes an ocean not to break

V mojom živote existujú veci, o ktorých si myslím, že by som ich už nemala riešiť, že patria minulosti a tá je vyriešená, uzatvorená. Z času na čas, ale niečo z takýchto vecí vypláva na povrch. nie sú to žiadne tragické veci, skôr maličkosti, ktoré ma robia troškou smutnou.Posledných pár hodín premýšľam nad tým, kedy som na posledy od nejakého muža počula, že som pekná, že mi to pristane, či nebodaj, že som sexi. 

Rozumejte, nikdy som nebola kráľovnou krásy, moje telo vykazuje och tak veľa nedokonalostí! Ale naučila som sa žiť s tým aká som, kým som. Dokonca mám samú seba rada :) mám nádherný pohľad, ak som náhodou neprebdela celú noc, s mojím úsmevom to tiež nie je najhoršie a keď si trošku pomôžem vysokými topánkami, dovolím si tvrdiť, že moje nohy na tom nie sú najhoršie. Pozerám sa do zrkadla a vidím omnoho viac nedokonalých vecí ako celý tento svet, no vidím aj celkom peknú ženu, ktorej črty tváre sa menia vekom, zrejem. Cez to všetko si nespomínam na deň, či mesiac, v ktorom by som od nejakého muža počula: "Hej, dnes ti to sekne." alebo "Dnes vyzeráš sviežo." alebo podobné slová, ktoré by ma uistili o tom, že nie som jediná, kto si na sebe všíma pekné veci. Vyžarovanie, charakter, úžasné veci, ktorými som bola obdarená, ktorými dokážem naplniť celú miestnosť. Pretransformovať deň či pozdvihnúť niekomu náladu, empatiou sa vložiť do života a precítiť naplno radosť i bolesť. 

Ľudia, muži, mi často hovoria aká som odvážna, že som priebojná ba až dravá. Viem, čo chcem a nebojím sa po tom natiahnuť ruku, obetovať spánok či veci, ktoré mám rada. A naozaj taká som, no miestami som už unavená z toho byť takou, skrývať, čo cítim za to, ako sa skutočne tvárim. Usmievať sa pri každej zmienke o tom, aká je tá či oná úžasná, a ešte s tým aj súhlasiť (lebo tá či oná, také skutočne sú, ale veď kto nie?) je dosť bolestivá záležitosť, keď za posledný týždeň jediný, kto vám povedal, že ste k svetu bol vás odraz v zrkadle.
Som sebavedomá žena 21.storočia, ktorú netreba viesť za ruku. 

Viete aké je najdôležitejšie slovo poslednej vety? 

Žena. Lebo v tom slovo je sila, áno, ale v tom slove, v tej definícii - vo mne, je aj krehkosť, citlivosť. Som žena. Stvorená pre lásku, stvorená pre rodinu, i pre kariéru. Žena, ktorá z času na čas potrebuje počuť, cítiť, že je výnimočná, že je krásna. A nie som jediná z tých miliónov žien na svete, ktoré sa takto cítia. 

V súčasnom svete je teraz taký zvyk, hovoriť si pekné veci, slová ocenenia len v romantických vzťahoch, aspoň na mňa to tak vplýva, ale povedzme si úprimne, bolo by to veľmi od veci, milí páni, povedať, svojej mamine, že je krásna? Veď slová uistenia a ocenenia znejú rovnako sladko a povzbudivo či už ich hovorí otec, brat, a či kamarát.