Z času na čas vraj každý potrebuje po svojom boku mať hrdinu, niekoho kto odrazí útoky prichádzajúce do jeho osobného priestoru. Osobný priestor, tak veľká neznáma pre dnešný svet, že miestami po svojom boku zrazu potrebujeme celú armádu, aby sme si uchránili kúsok vlastného ja. To vlastné ja, kúsok duše, kvôli ktorému potrebujeme vedľa seba mať na nepretržitej stráži anjela, lebo je tak veľa tých, čo by ju od nás radi vymámili výmenou za to, čo nám tento svet vpísal do sŕdc ako dôležité. Uchrániť si srdce je najväčšou výzvou dneška. Je milión spôsobov, ako doň vložiť nenávisť, trpkosť či pýchu. A existuje snáď ešte viac spôsobov ako v ňom udusiť život, zabiť lásku.
Niet pochýb o tom, že človek nemôže prechádzať týmto životom sám, nezáleží na tom s koľkými démonmi bojuje, nad koľkými prehráva či vyhráva, jednoducho mať vôkol seba hrdinov, ktorí chránia naše sny, mať vedľa seba armádu bojovníkov, ktorý vám vrátia zdravý pohľad na vec a mať anjelov, ktorí vás ukryjú v náručí svojich krídel, keď už nevládzete ďalej, je pre tento život nevyhnutné. A preto je dôležité uchrániť svoje srdce pred vlkmi v ovčích rúchach, pred svetom, ktorý nám nastavuje až príliš pokrivené zrkadlá, aby sme videli, čo videné byť má. Aby sme ocenili tých, ktorí stoja pri nás či práve prežívame dokonalé výšky, či voľným pádom smerujeme k zemi.
(Tak či onak aj tu platí pravidlo oddeľovanie buriny od kvetín. Niekedy v rámci zachovania si rozumu a srdca bez zbytočných modrín je lepšie nechať niektorých ľudí za dverami našich nových (a pokojne môžu byť len pomyselné či osobnostné) začiatkov.)
No comments:
Post a Comment