V tomto svete sa vraj zázraky nedejú ..

.. veria v ne len tí, ktorí sú slabí a nevidia východisko zo svojej bezútešnej situácie, či tí, opantaní vierou. Ja však o jednom zázraku viem (viem o viacerých, ale o tom inokedy), deje sa deň čo deň, vo všetkých kútoch sveta. A zažívajú ho všetci, nielen tí „slabosi“ či „vierovyznávači“. Niekedy je plánovaný, veľmi chcený či dokonca očakávaný a niekedy sa jednoducho stane. Je mnoho spôsobov ako sa ľudia k tomuto zázraku stavajú, niektorí ho s nadšením vítajú, iný majú obavy, no i tak ich srdce pri tejto správe pookreje a niektorí .. nuž niektorí ľudia ho už ani nevnímajú ako zázrak. Pre niekoho je to vec bežná ako vzduch, ktorý dýchame a žiaľ nájdu sa aj takí, pre ktorých je tento zázrak nehodou či dokonca osobnou tragédiou. Stvorenie. Počatie, zázrak nad zázrak, moment, kedy vzniká nový život, kedy sa bunky neuveriteľným spôsobom začínajú deliť, kedy je do lona matky vyrytá pečať, ktorú nebude na tomto svete nosiť nik iný len jej dieťatko. Áno, ja viem, že práve sa zdvihol adrenalín všetkým, ktorý pomysleli na ženy, ktoré sú znásilnené či zneužité, a že neexistuje spôsob akým by mohli toto vnímať ako zázrak. Akceptujem a vedzte, že moje uvažovanie nenaráža na tieto prípady. Mňa skôr zarážajú ľudia žijúci okolo mňa, pre ktorých je sex je len zábavka a zodpovednosti z neho plynúce akoby sa ich netýkali, alebo ľudia resp. muži, žijúci v dlhodobých funkčných vzťahoch, či dokonca manželstvách, ktorí na otázku dieťaťa majú len jednu odpoveď: „ešte nie, ešte je priskoro“. Áno. Priskoro. Veď ešte nemám to BMW, o ktorom som stále sníval, nemám ani dom, moja kariéra by sa mohla ešte tak sľubne vyvíjať a dieťa ma predsa len bude brzdiť, a koľko by sme mohli ešte cestovať .. (áno, milý páni, viem, že existuje aj x počet žien, ktoré takto zmýšľajú). Nech si nikto nemyslí, že neviem, že dieťa potrebuje zázemie a materiálne vybavenie, a že nebodaj podporujem privádzanie detí len tak hala - bala. Vôbec nie. Len ma zaráža ako stále posúvame hranicu toho, kedy už sme materiálne na bábätko pripravení. Možno si popritom všetko ani neuvedomujeme, že tým všetkým posúvame aj svoj vek a minimalizujeme šancu, že to stvorenie vôbec zažijeme. Je pravda, že u muža táto pravda platí menej ako u ženy, keďže jeho fyziológia mu dovoľuje bez problémov splodiť dieťa aj vo vyššom veku, ale pýtam sa, nie je to od vás, drahé naše polovičky, troška sebecké? Nebolo to raz, kedy som videla ako nečakané tehotenstvo priateľky sa stalo tragédiou pre spolutvorcu, pretože on na to nie je pripravený. Niektorí muži si očividne nevšimli, že majú plus mínus 7-8 mesiacov na to, aby sa s týmto faktom zžili a vyrovnali, kdežto žena, tá už nemá ani sekundu. Tých deväť mesiacov, kedy partneri a manželia sa ešte len pripravujú na svoje role otcov, ich partnerka je už matkou, deň čo deň, noc čo noc.
Prednedávnom mi jedna z mojich veľmi dobrých kamarátok oznámila, že čaká bábo. Nikto v živote by nedokázal slovami opísať tú radosť, ktorú som cítila pri tej správe, a budúca mamina (nie práve vydatá a s maximálnym finančným zabezpečením, skôr študentka vš s vpp) to cítila úplne rovnako ako ja a možno ešte viac. Na bábo sa teší, veď ako sama povedala „ak to teraz prišlo, tak to teraz prísť malo, a kým to malé dorazí, budem určite pripravená“. A ja verím, že bude a dúfam, že je nás viac takých, ktorí sme pripravení vidieť zázraky tam, kde iný vidia nehody (či náhody) a tragédie.