Priatelia v Prvom Štvrťstoročí

Z času na čas nemôžem spať. Nemôžem vypnúť myslenie. Aj dnes je taký deň, respektíve aj dnes je taká noc. Dnes začína môj 25. rok života a ja sa pozerám na svoj život a uvedomujem si, že nie som presne tam, kde by som chcela byť. Ľudia, s ktorými by som chcela byť, tiež nie sú okolo mňa a ja sama ešte nie som tým, kým by som chcela byť. Noci bývajú dlhé a ak človek nespí, sú niekedy priam nekonečné. Sny bývajú krásne a krehké, ľahko sa rozbijú o netrpezlivosť či prekážky. Som odhodlaná žena, no niekedy nie som dosť silná, niekedy ma minulosť dobehne a miestami aj predbehne. Z času na čas zabúdam, že nie všetko prichádza zabalené v krásnom papieri, a že nie všetky straty znamenajú definitívny koniec. A stáva sa, že tak veľmi chránim svoje ticho, že zabúdam, ako veľmi potrebujem počuť smiech, tých korých milujem.
Dnes začína ďalší rok môjho života, ďalšia kapitola a ja nevidím lepší deň ako tento, aby som vyjadrila ako veľmi pre mňa ľudia v mojom živote znamenajú, pretože lásku si v živote človek nekúpi, ani nezaslúži. Láska buď je, alebo nie a každý z nás potrebuje niekoho, kto by pri ňom stál a ja som veľmi vďačná, že takíto ľudia v mojom živote sú. Ľudia, ktorí mi zmenili a menia život a vôbec si to možno ani neuvedomujú .. priatelia, ktorí prinášajú svetlo do tmy. Ľudia, ktorí sa so mnou delia o svoje životy, inšpirujú ma a obohacujú. A je úplne jedno, z ktorej kapitoly môjho života títo ľudia sú: či je to škola, sídliskové kamarátstvo,CB, RE PO, USA, GB či môj obľúbený bar. Ja vám ĎAKUJEM. Myslím, že lepší darček ako vedomie, že týmto svetom nekráčam sama, by som dostať ani nemohla :)