Tí, ktorí sú mi bližší vedia, že som tento rok označila za prelomový, za rok, ktorý bude výnimočný a vynikajúci. Rok zmien, nových začiatkov, krásnych vecí. Jednoducho som mala takéto pocity, keď tento rok prichádzal.
Dnes som v práci mala dosť času na premýšľanie, keďže som robila prácu, ktorá veľmi nevyžadovala môj mozog. Uvedomila som si, že viac ako pol roka je za nami a premýšľala som, čo úžasné sa stalo, čo ma nadchlo, čo povzbudilo pre ďalší život. A úprimne, napadli mi samé negatívne veci. Dva týždne pred odochodom z domu som bola na pohrebe otca jednej z mojich najbližších kamarátok a odchdádzala s miernym pocitom viny, že tam nebudem, ak by náhodou potrebovala. Dnes som sa dozvedela, že ďalšej blízkej kamarátke zomrela babka a ja tam opäť nie som. Šla som do GB za snom, ktorý sa mi zdá oveľa ďalej, ako keď som bola doma. A navyše som v tom celom sama. Život akoby mi jasným znamením dával najavo, že jednoducho to nebudem ja, kto bude plánovať aký rok bude či nebude. Jednoducho depresívny deň. A to sa tu ani nebudem rozpisovať o tom ako mi začalo byť, keď som si v hlave premietla všetky hypotézy o tom, ako by tento rok ešte len mohol dopadnúť. Ojha. Čistá tragédia.
Potom, potom som sa zamyslela ešte raz (asi potrebujem double-check, alebo niečo také). Dnes ráno sa mojej spolužiačke zo strednej školy narodilo babätko. Nádherný, zdravý chlapček. Veľmi ma to potešilo a len spomienka na to, že taká úžasná vec sa stala mi akosi vyčistila zrak. Krásne veci sa dejú v tomto roku, úžasné zmeny životov deň čo deň, i keď to možno nie je môj život, ktorý naberá úchvatný spád. Iste, ja viem, že vždy sa budú diať veci, ktoré dokážu to pozitívne zatieniť, ale kam by sa človek dostal, ak by sa neustále utápal v smútku, neúspechu či sebaľútosti? Ja neviem ako vy, ale ja tak strašne často a najmä rýchlo zabudnem oceňovať malé zázraky, či dobré veci, ktoré sa dejú v životoch iných, ak ten môj život práve nejde podľa mojich predstáv. A je to škoda, pretože si myslímm, že ak by sme sa naučili tesiť z tých drobných vecí, či úspechov a radostí našich blízkych i menej blízkych náš svet by bol pestrejší, dokonalejší. Nemám na mysli len svet ako globálnu záležitosť, ale i ten malinký vnútorný vsemír, do ktorého vpúšťame len pár ľudí.
No comments:
Post a Comment