Pán Čas

Čas si plynie a nepýta sa ma, či som spokojná, či stíham všetko, čo som si zaumienila. Včerajšok sa mi nikdy nezdal nejako ďaleko, len miestami udalosti, ktoré pripisujem včerajšku sú dávno minulé. Čas ma len učí, že si mám vážíť to, čo som našla, získala. Tiež, že pozerať dole či dozadu už nemá taký význam, ako pozerať na to, čo je teraz. Som na tomto ostrove sama, to je ako byť sama na mori, a miestami premýšľam, či sa utopiť, alebo plávať ďalej. Ďen po dni hľadám tú vnutornú silu, ktorá ma ženie vpred, stáva sa, že si musím pripomínať sny, ktoré mám. A miestami mi na tých snoch snáď ani nezáleží, lebo ako som tu tak len ja a moje myšlienky, uvedomujem si, že možno je to len tá cesta za tými snami, ktorá je naplením môjho života, nie tie sny samotné. Môj čas dospieť. Zmeniť sa. Naučiť sa veci, na ktoré doma nebol čas, priestor, podmienky. Neviem. Ale počkám až mi to čas poodhalí a teším sa na to, lebo to bude nové, iné - možno ťažké a možno krásne ..