O Poctivej Práci

Posledných pár dní som v práci robila prácu, ktorú nikto nemá veľmi v obľube. A síce "hygiene", nebolo to vždy na celý deň, ale i tak ma to už mierne vyvádzalo z miery. Aby som vám osvetlila o čo ide, je to druh práce, pri ktorom vás nikto nesleduje, nepotrebujete plniť normu, nepotrebujete sa veľmi sústrediť, len chodíte hore dole sem tam zdvihnete spadnutý kus oblečenia a vypíšete mu nový štítok a potom vrátite tam, kam patrí. Ako oddychovka na pár hodín dobré. Ako práca, ktorú robíte tri dni za sebou, nie veľmi. Ako to už býva, začala som premýšľať, prečo ma zasa poslali robiť toto? Žeby som zle vyberala veci do objednávok? Alebo som snáď zaradila zle veľké množstvo nového tovaru? Miestami som o tom zmýšľala už ako o treste. Neskôr som sa stretla s Maxom. Max je z Litvy a je tu už štyri roky, povedala som mu presne tie úvahy, ktoré som opísala vyššie. Max sa zasmial a povedal mi: "Zuzana, to nie je preto. To je o tom, že ty to robíš veľmi poctivo. Ty zdvihneš i papierik, i fóliu, všetky veci pekne pooznačuješ, odnesieš, zaradíš. A ešte sa pritom aj stihnieš usmievať. A dokonca zvládaš dlhšie úseky rýchlejšie ako väčšina ľudí. Preto to robíš zasa ty. Asi by si mala spomaliť, trošku si pokecať s ľudmi medzi tým zbieraním a tak, vieš?"
No neviem. Myslím, že som tak bola vychovaná, ale aj že to je mojou povahou, ale ak niečo robím, tak poriadne. A i keď niečo robím najlepšie ako viem, ešte stále mám pocit, že sa to dalo lepšie. Tu sa mi ale všetci (97%) snažia nahovoriť, že je to zbytočné. I tak si to nikto nevšimne, lepšie ťa nezaplatia, nikto ťa nepochváli. Otázka ale je, čo na to moje svedomie? Mala by som zo seba dobrý pocit, až by som si večer líhala do postele s vedomím, že som sa dnes v práci flákala a ešte mi za to aj zaplatia? Iste sú dni, kedy človek nevládze, alebo je mysľou niekde inde a prejaví sa to na jeho výkone, ale vedome si neplniť povinnosti, či predlžovať ich vykonanie, len preto, že ma za to nečaká nič naviac, či extra? To asi nie. To by som so sebou asi dlho nevydžala žiť. Niektorí to tu volajú hlúposť, ja to volám zásady a poctivosť, niečo čo tento svet neocení a skôr sa tomu vysmeje, ale čo je človek, ak zradí a stratí svoje postoje a hodnoty?