Fear is the Enemy

V nedeľu sme, Andrea a ja, boli na poslednej prestávke v práci spolu s Marekom. Pýtal sa nás čo sme robili späť doma, keď sme mu povedali aké funkcie sme zastávali, chytil si hlavu do rúk, následne na nás hodil pohľad i otázku typu: „A prečo ste akože šli preč?“. Ja som svoje rozhodnutie obhájila tým o čom som hovorila minule, teda snami a ambíciami, čo sa tiež nestretlo s pochopením. Osobne mi to veľmi nevadí, pretože si myslím, že ak človek po niečom túži a pracuje na tom, aby to dosiahol, niečo sa stať musí. Iste, uvedomujem si, že nie všetky pokusy a boje sú vždy víťazné, no niekedy je to proces, ktorým prejdeme, ktorý sa stane naším víťazstvom, pretože nás priučí niečomu, bez čoho by sme sa v budúcnosti nezaobišli. A niekedy, niekedy sa sny stávajú skutočnosťou. Okrem toho je tu ešte zákon zachovanie energie, ako mi minule pripomenul môj známy David Kollar, ktorý je snáď aj samotným dôkazom fungovania tohto zákona. Tak či onak, chvíľu som potom premýšľala, prečo ľudia neveria snom a zazerajú na ľudí, ktorí sú ochotní niečo obetovať či zariskovať, aby sa pokúsili dosiahnuť ich. Dôvodov by sa dalo nájsť snáď milión, mne sa hneď ako prvý v mysli vybavil strach. Strach, že sa do niečoho pustím a nedotiahnem to do konca. Strach, že zlyhám. Strach, že stratím i to málo, čo mám na ceste za niečím väčším, bohatším či krajším. Strach. A vtedy mi znova raz došlo, že strach je mojím nepriateľom. A priznajme to, je to dosť silný nepriateľ, ktorý sa dostane na miesta v mojej hlave či srdci kam len tak niekto nevstúpi. Nehovorím, že veci netreba zvážiť, rozanalyzovať, prehodnotiť, to iste, sú to dôležité veci a každý aspekt akéhokoľvek rozhodnutia treba brať do úvahy. No mať strach snívať a pracovať na malých krôčikoch /lebo sú to malé kroky, ktoré nás vedú k úspechu/ je nesprávne, dovolím si tvrdiť, že aj nebezpečné. Ľudia, ktorí písali či píšu dejiny začínali s takým istým malým snom ako ty či ja. A možno nie všetci dosiahli presne to, čo chceli, ale ak inšpirovali či povzbudili čo i len jedného človeka, ak sa na tej ceste za snom o sebe naučili len jednu jedinú vec, ak počas toho procesu spoznali čo i len jedného človeka, bez ktorého si už nevedia predstaviť život, stálo to za to.