Minulý týždeň som sa celý čas zaoberala myšlienkou, čo budem robiť, ak sa moje sťahovanie do UK nepodarí. Teda niežeby som neodišla, ale čo ak mi len predsa bude prekážať zmena kultúry? Čo ak ten domov, ktorý si tam s Andreou vytvoríme sa jedná z nás rozhodne po čase opustiť? Čo ak odchádzam hľadať niečo, čo som mohla pokojne nájsť aj tu, prípadne niečo, čo nikdy nájsť nemám? Čo ak .. čo ak .. čo ak .. Myslím, že by nebol problém na každý jeden deň z celého roka sem napísať tak desať otázok. Len tie odpovede .. Alebo záruky či istoty. S nimi to už je zložitejšie. Nikto mi nemôže povedať akým smerom by sa mal uberať môj život, alebo či to či ono rozhodnutie je správne či nesprávne. Niežeby moji priatelia či rodičia ponúkajúci mi radu nemali čo povedať do môjho života, či snáď neboli dostatočne kompetentní, ibaže niektoré rozhodnutia človek musí robiť sám. Je múdre učiť sa na chybách druhých, no niekedy sú to až naše vlastné chyby, ktoré nám otvoria oči (či srdce, záleží na tom, kde je problém). S rozhodnutiami ale prichádzajú aj obavy. Aspoň zvyknú. A tak som sa minulý týždeň prichytila už nielen pri rozmýšľaní, ale aj pri strachovaní, veľmi aktívnom strachovaní. V hlave som si premietla tisíc situácií, ktoré sa možno nikdy nestanú a začala som ich riešiť, pozerať sa na ne z rôznych uhlov.
V jeden z týchto dní som si otvorila inbox a mala som tam správu od spolužiaka z gymnázia: "Tuším si mi raz dala tento citát, tak ti ho teraz vraciam späť. Nech sa ti darí. Mt 6:34" (pozdravujem Michala:)). A bolo .. odpovede na moje myšlienky, otázky "čo ak.." i moje nekonečné strachovanie a plánovanie ako z čoho von a kam ďalej: Matúš 6:34: "Nebuďte teda ustarostení o zajtrajší deň, lebo zajtrajší deň postará sa o seba. Dosť má deň svojho trápenia."
A je to tak. Človek nevie čo zajtrajšok prinesie, prečo sa oň strachovať? Prečo prehliadať radosti a krásy tohoto okamihu, ktorý mám tu a teraz, pre ten, ktorý ani nemusí prísť?
No comments:
Post a Comment