Nuz ...

Nuz moji milovani ... kedze za posledny tyzden som pocula otazku: "Kedy sa vratis domov?" ci povzdych: "Uz aby si tu bola..." nespocitatelne mnoho krat, rozhodla som sa, ze sa s vami podelim o tajomstvo ktore uz mam v srdiecku. Napriek tomu, ze moji rodicia svorne tvrdia, ze by som tu mala ostat dlhsie ako rok, ja osobne s tym nesuhlasim a garantujem vam, ze medzi 17. aprilom az 18. majom budem doma. Otazku ci tu zostat dlhsie alebo nie som riesila den - noc a jednoducho vraciam sa domov, otazka ktora stale zostava je, co budem robit po navrate domov, ci ostanem doma, alebo sa znova presuniem niekam do zahranicia. Vtipne na tejto situacie je, ze kazdy jeden clovek, ktory je podstatny v mojom zivote ma aky - taky plan pre moj zivot po navrate z USA. Ludia moji, ja vas mam tak rada, ale priznajme si: som uz velka :) a som schopna robit svoje vlastne rozhodnutia a niest aj ich nasledky, isteze si rada vypocujem dobre mienene rady a necham si pomoct, ale vzdy to finalne rozhodnutie je na mne a tak je to spravne. Netusim kam ma Boh posle, kde je moje miesto pre najblizsie roky .. teraz som v Chicagu a je to v maximalnom poriadku, kde budem potom - srnka netusi, ale Boh vie s istotou, tak Ho nechajme pracovat a pripravovat veci a som si ista, ze v pravy cas sa dozvieme odpoved.

Nedela 17.9.2006

Nedela 17. septembra 2006, Chicago, Chicago Ave. Heather, Maureen, Ryan, Hanna a ja sme si uzivali spolocne chvile pri obede. Bol to velmi pozehnany a vzacny cas, pretoze niekedy je veeeeeelmi tazke stretnut sa s ludmi, s ktorymi sa chcem stretnut, pretoze kazdy z nas vedie dost hekticky zivot a zosuladit sa je niekedy dost narocne.

Maureen Ryan
Ryan & Heather
Po obede sme sa tri baby: Maureen, Hanna a ja, vybrali do divadla, pretoze my tri sme velke fanynky divadelnych hier. A kedze Chicago ma uzasne Shakespeare's theater, ktore tento mesiac hra Hamleta nasa volba kam sa vybrat bola velmi jednoducha. Ja osobne si myslim, ze Hamlet je jedna z najlepsich hier aku Shakespeare napisal a vobec aku svet videl (ale som este dost mlada, takze tento nazor sa moze pozmenit). Videla som Hamleta v prevedeni Zvolenskeho divadla v hlavnej ulohe s Dusanom Cinkotom a bolo to uplne uzasne, no to co som mala moznost vidiet v Shakespeare's theater mi vyrazilo dych. Hamleta hral kanadsky herec Ben Carlson a verte ci nie bol genialny, este nikdy predtym som nevidela nikoho, kto by sa tak vzil do svojej ulohy, kto by ju tak precitil ... Jednoducho 100% vykon, aspon v mojich ociach.

Myslim, ze sme si tu hru uzili i vdaka faktu, ze sme sa mohli zucastnit generalky. Kedze divadla v centre mesta su dost drahe (okolo 65 dolarov+ za listok), rozhodli sme sa, ze sa na chvilu staneme "ushers" cize uvadzackami :) bola to celkom sranda, nie je to az tak narocna praca, najma ak radi pracujete s ludmi a potom si mozete hru pozriet uplne zadarmo, co je strasne cool.

Shakespeare's theater

Hanna

Maureen & ja

Trocha viac Chicaga + detusiky

Ospravedlnujem sa za znizenu kvalitu fotografii mesta ... nerobila som ich ja a clovek, ktory ich robil je mimochodom uplne super fotograf, len asi nemal svoj den ;)


Ali Sydney

Brrrrr!!!

No dnesny den by som nenazvala velmi pozitivnym, i ked sa v nom samozrejeme vyskytli svetle chvile. Rano, ked som otvorila svoje ocka zo sedem hodinoveho spanku vonku bola uplna tma, odohravala sa tam totiz nadherna burka. Ako kazde rano, zisla som dolu, pripravila deckam obedy do skoly, trocha ich ponahanala v pripravovani sa do skoly a bolo. Boli prec a ja som mala cely dom pre seba. Dolahol na mna taky mierny depresivny stav. "Tragicke", pomyslela som si. Ze co? No vsetko! Cely zivot. Cele moje bytie. Sadla som si za pocitac a nejakym zazrakom sa skontaktovala s Tinou a Romanom (~ Tinus ma doma internet! Hura!!!). Rozhovor to bol pekny, ale moja strana sveta sa dostavala este do tmavsej ulice nez v ktorej som bola na zaciatku dna. Zrazu mi vsetko zacalo chybat. A vsetci, to je horsie. Ano, ano viem, ze i taketo dni su potrebne a ze su dokonca budujuce, ale vie to byt naozaj tvrde. Tak ci onak, stravila som dve hodiny na skype s tymito dvoma genialnymi pozehnaniami pre moj zivot, celkom som zabudla na to, ze ja vlastne pracujem a potrebujem sa venovat veciam, ktore boli naplanovane. Asi po hodinke "prace" som sa opat spojila s Tinou a viedli sme tie take hlboke debaty o tom, ze co a ako, a taktiez tie velmi dolezite cudne rozhovory v podstate o nicom. Bolo to strasne super. Trocha sa aj rozjasnilo, i ked stale je na mojom srdci taky maly mracik ci tien. Nie vsetko vychadza tak akoby som si predstavovala a uprimne: tento tyzden bol velmi narocny ~ ci uz sa to tyka deti, ci ich rodicov, mojho zdravia ci zmien pocasia. Ale je to za mnou a Pan ma tym bezpecne previedol, som vdacna a tesim sa na chvile s Nim pocas tohoto vikendu, ked nie je tak tazke dychat ...

O buducnosti

Fuu ... a dalsi den je za mnou, teda pracovny den, kedze je len 7:37pm neda sa to nazvat koncom dna. Je to uplne neskutocne ako rychlo cas leti. Zda sa mi akoby to bolo vcera, ked som sa stresovala na letisku vo Viedni ci Zurichu kvoli tomu nekonecnemu leto do NYC. A hop a uz som tu pomaly siesty mesiac, neuveritelne. O chvilu budem doma, mozno. Netusim co Boh planuje pre moj zivot, kam ma posle na dalsi rok ... Clovek by to mohol nazvat velkou neistotou, ziaden plan - nic, ja osobne to ale prezivam ako velikanske dobrodruzstvo s mojim Panom, pretoze On vie a je uplne 100%-ny v tom kde budem a co tam budem robit a to je super, ved dost ma den svojich starosti ... nema zmysel trapit sa buducnostou, ako mi moj priatel nedavno napisal v maily, jedine ak uplne podriadime svoje zivoty Bohu a Jeho planom, iba potom si mozeme byt uplne isty, ze sme presne tam, kde mame byt a ze sme pouzitelni. Uplne s tym suhlasim.
Co sa tyka mojho pripadu, ja mam asi dva a pol mesiaca na to, aby som sa rozhodla, ci chcem alebo nechcem predlzit kontrakt ako au pair v USA. To je moja prva moznost, moja druha moznost je vratit sa domov a snazit sa najst si pracu (ale my, ktori zijeme v Presove vieme, ze je to dost nepravdepodobne). Mojou tretou moznostou je prist domov, na mesiac ci dva, a potom sa opat vydat do sveta na skusy, i ked nie do tak dalekeho sveta v akom som teraz, pravdepodobne Londyn. Veeeeelmi intezivne nad tymito moznostami uvazujem, ale jedina vec, ktorou som si doteraz ista je, ze nechcem nic podnikat bez Bozieho vedenia. Jednoducho chcem byt tam, kde budem najviac pouzitelna pre Bozie kralovstvo, pretoze to je to na com mi naozaj zalezi!
Takze i ked by som rada ostala v Chicagu, i ked by som sa rada vratila domov medzi moju rodinku, priatelov a zbor, i ked by som rada byvala v Londyne s mojimi priatelmi ... viem, ze budem stastna kamkolvek pojdem, ak to bude pod taktovkou Boha :)

Hura ~ Konecne Viac Fotiek

Kukuk!! Skor ako vam predstavim veeeelmi malinku cast mesta, v ktorom sa (sice nie priamo) nachadzam, chcem vam predstavit styri devy z mojej au pair skupiny: takze vezmime si to z lava do prava: Vlatka (Bosna), ja (snad ma vsetci spoznali), Alexandra (Kolumbia), Anastasia (Nemecko) a Hanna (Svedsko).

Huraaaa!!! Obrazky mesta: takze pripravit sa, pozor, start! Prichadza par fotiek z tretieho najvacsieho mesta v USA: z Chicaga. Neviem cim to je, ale ked sa prechadzate v Chicagu po uliciach, je to skoro ako doma, myslim, ze Chicago je jedno z mala americkych miest, kde sa citite viac akoby v Europe nez v USA. Moznoze to bude tym vysokym poctom Europanov, ktori tu ziju, mozno klimou, mozno ... mozno si to myslim len ja, ktovie.

tak toto su dve babenky, s ktorymi travim najviac casu tuto v nasich prilahlych chicagskych mesteckach :) (z lava do prava: Hanna (Svedsko), Vlatka (Bosna) a ja)

Well well well ...

nuz ano ... i ja som sa nechala inmspirovat mojimi drahymi priatelmi a vytvorila si blog pre lahsiu komunikaciu s ludmi vo svete :) snad to ma nejaky vyznam, ale tusim ano, myslim a dufam, ze tento sposob delenia sa o moj zivot bude uspesnejsi ako moje slavne up-date-ove spravy, z ktorych vznikla len jedna jedina .. hm. ok, tento odkaz bol viac menej skuskou a takym malym otvorenim ... coskoro pride viac informacii ...