Co robi au pair cez vikend, ked jej rodinka je vo Wisconsine?
No v prvom rade najde niekoho, kto je ochotny nastahovat sa na vikend k nej do domu, aby sa nemusela v noci sama bat. Potom sa stretne so vsetkymi osobkami, ktore s nou budu travit sobotu, v obchode, aby ste nakupili vsetky potrebne potraviny na pripravu vecere. Nuz a po dlhom vareni sme si sadli pre telku a pozerali a pozerali, poslednych sedem casti Grey's Anatomy. V nedelu sme spolu s Claudiou a Anastasiou mali ranajky a dlhu debatu o pracovnych prilezitostiach a zalezitostiach v Nemecku, Mexiku a Slovensku. Vskutku zaujimavy rozhovor. Po uspesnom sa naranajkovani sme si pozreli Piratov Karibiku a potom sme uz bezali vyzdvihnut Hannu, aby sme spolocne mohli zautocit na restauraciu s nazvom Panera Bread, kde pecu ten najlepsi chlieb v okoli a kde varia tu najlepsiu cibulovu polievku so syrom :) No a cez volny pondelok si au pair uziva ticho, ktore prinasa prazdny dom.
Takze odpoved na otazku, co robi au pair, ked jej host rodinka je prec z mesta, je ze si uziva zivot dospelej osoby a spolocnost priatelov a ticho :)

toto je Bell, je to nove steniatko, ktore byva u Hanny, je uplne zlatulinke a dokonca nosi aj vesticky, ked je vonku sneh a mraz, no taky haha - hihi havino je to :)

To Serve and Protect, vol 2 - Sluzit a Ochranovat, cast 2

Nuz, vcera v noci to tu bolo vcelku zaujimave. Kedze Kim a Ray vstavaju uz o 5am, boli v posteli okolo 9:30 a takisto dievcata, viac menej vsetci naokolo chodia spat dost skoro, pretoze sa rano skoro vstava. Ja som ale vcerajsi vecer travila na internete v rozhovore s mojim kamaratom, ktory posobi v mierovych jednotkach KFOR v Kosove, takze do postielky som sla az po polnoci. No dlho som sa v nej nezdrzala, kedze som pocula strasny krik, a citila nieco veeelmi zvlastne vo vzduchu, povedala som si, ze si obzriem situaciu a tak som sa vytrepkala z mojej izby a pred nasim domom parkovalo policajne auto a dalsie bolo pri susednom dome, z domu ktory je cez ulicu sa siril dym, nasim susedom horela garaz. Sla som zobudit Kim a Raya, ludia, tak rychlo som este nikoho nikdy nevidela vstat z postele, zbehnut do schodmi a vynehnut na ulicu. Rodinka, ktora byva v tom dome, bola uz nastastie vonku (maju 5 deti, z toho tri maju pod 6 rokov). Vsetko prebiehalo vcelku dobre, az na fakt, ze sa im chvilu nedarilo otvorit dvere do garaze, ktore neskor rozrezali a zosramotili v priebehu niekolkych minut, ze preco? V garazi ostalo zaparkovane auto a z domu sa do nej nedalo dostat. Nuz ... je sice pravda ze to nie je americky film a to auto by pravdepodobne nevybuchlo, ale istota je istota, a ak by ste to auticko videli, ma tak troska obhoreny zadocek. Well, nastastie vsetci su v poriadku, i ked dom je neobyvatelny a jeho obyvatelia prisli o vsetky pary topanok, ktore mali, prislo sa aspon na dve veci: poziarne hlasice su naozaj dobra vec, pretoze to bolo to co ludi v dome zobudilo a druha vec je, ze podla slov poziarnikov vsetky domy su vybavene tzv. fire wall, cize poziarnou stenou, ktora neprepusti ohen do domu a je to stena medzi garazou a domom.

Som dnes trocha out, predsa len 3 hodiny spanku, to nie je nic moc, ale na druhu stranu som rada, ze sa nic vazne nikomu nestalo.

Sobota!!

Huraaa, ja sa tak velmi vytesujem, ze dnes je sobota, jaaaj. Konecne vikend, ziaden budik nastaveny na 6:00, ziadne upratovanie, ziadne domace ulohy ... Jednoducho relax. Tento tyzden bol trocha narocny, tak som rada, ze uz je za mnou :). Minuly stvrtok som bola hrat volejbal a bola to celkom zabava. Ray a Kim hravaju kazdy stvrtok spolu s niektorymi nasimi susedmi, kedze Kim sa necitila dobre, tak som sla ja. Aspon som sa trocha odreagovala, i ked sme prehrali, ale co uz.

Anastasia a ja sa dnes chystame niekam von, ale zatial nemame ziaden napad co je trocha blbe, ale stava sa nam to dost casto. Asi zasa pojdeme do kina. Pomaly sa nam to sobotnajsie chodenie do kina stava tradiciou, ale nestazujem sa, pretoze ocividne mame velmi dobry vkus na filmy, pretoze uprimne vam hovorim, ze som tu v kine este zly film nevidela. Niezeby neboli, lebo iste su, my si ale vieme vybrat.

Moj milovany brat sa stahuje do Irska spolu so svojou priatelkou, v utorok im to letiiiiii. Irsko je moja vysnivana zem, takze ja sa celkom tesim, ze az tam budme chciet ist, bude ma mat kto prichylit ;) A kedze idu viac - menej na juh, je to uplne super!!! Tam je to najkrajsie.

* * *

Snezi. Myslim to naozaj vazne. Snezi.

Necely Mesiac pred Halloween-om

Dalsi tyzden je za mnou. Neviem cim to je, ale dni utekaju tak strasne rychlo. Ved ani som sa nenazdala a som tu pol roka, o chvilku budem doma!!! To bude strasne super. I ked som tak minule premyslala nad tym, ze mozno bude trosinka tazsie zacat budovat ci pokracovat v buduvani vztahov, ktore doma ostali otvorene, ale snad to spolocne nejako zvladneme. Ved to co nas spaja je laska Kristova a proti tej niet zabran.

Tento stvrtok sme mali au pair meeting, stretnutie ktore sa kona raz za mesiac, kde sa stretnete so vsetkymi au pair vasej oblasti a so svojou lokalnou koordinatorkou.Juj ... bolo to strasne fajn, myslim, ze po prvy raz sme sa bavili vsetky dohromady a mali naozaj fun. Na objasnenie, niezeby nas bolo tak vela, ze by sme spolu nemohli komunikovat, "problem" bol ale v tom, ze tu vzdy bola majoritne skupina nemeckych dievcat, ktore medzi seba nikoho nepustali, no stvrtok bol iny a bolo to strasne fajn. Koncom mesiaca sa bude v Chicagu konat halloweenska party pre au pair z celeeeeho okolia Chicaga, chystame sa tam vsetky z mojej skupiny a sme nadsene, cim to bude?

No ale k podstate veci - Halloween. Clovek by si myslel, ze ak mate tak tri tyzdne casu do tohoto sviatku vsetko bude normalne. Omyl. Halloweenske dekoracie su vsade, a tym myslim naozaj vsade. Ludia si uz zacali vyzdobovat domy, kancelarie, ulice ... vsade su kostry, priserky, pavuciny, svetielka, tekvice ... nuz musim uznat niektore domy vyzeraju naozaj cool. Dokonca i moja rodinka zacala s dekorovanim, na nasom plote sa objavili nejake tie kostricky a duchovia. Ja osobne sa tesim na vyrezavanie tekvic, to je predsa sranda, nie? A na tekvicovy kolac ci chlieb, samozrejme. Decka sa zasa neviedia dockat svojich kostymov a vecera kedy budu chodit od domu k domu.

Ja osobne neviem co si o Halloweene myslim. Pocula som, ze su tu iste skupiny radikalnych krestanov, ktore odmietaju Halloween, pretoze v tom vidia Satana a jeho cinnost, takze ostro protestuju. Z jednej strany to viem tak trocha pochopit, ale myslim, ze je to skor o detoch a o tom, ze na seba navlecu kostymi a potom si cely mesiac kazia zubky sladkostami, ktore na halloweensky vecer dostanu. Tak ci onak, som rada ze tu bude nazivo a zazijem to na vlastnej kozi, to iste s dnom vdakyvzdania, uz sa neviem dockat.

Nuz ...

Nuz moji milovani ... kedze za posledny tyzden som pocula otazku: "Kedy sa vratis domov?" ci povzdych: "Uz aby si tu bola..." nespocitatelne mnoho krat, rozhodla som sa, ze sa s vami podelim o tajomstvo ktore uz mam v srdiecku. Napriek tomu, ze moji rodicia svorne tvrdia, ze by som tu mala ostat dlhsie ako rok, ja osobne s tym nesuhlasim a garantujem vam, ze medzi 17. aprilom az 18. majom budem doma. Otazku ci tu zostat dlhsie alebo nie som riesila den - noc a jednoducho vraciam sa domov, otazka ktora stale zostava je, co budem robit po navrate domov, ci ostanem doma, alebo sa znova presuniem niekam do zahranicia. Vtipne na tejto situacie je, ze kazdy jeden clovek, ktory je podstatny v mojom zivote ma aky - taky plan pre moj zivot po navrate z USA. Ludia moji, ja vas mam tak rada, ale priznajme si: som uz velka :) a som schopna robit svoje vlastne rozhodnutia a niest aj ich nasledky, isteze si rada vypocujem dobre mienene rady a necham si pomoct, ale vzdy to finalne rozhodnutie je na mne a tak je to spravne. Netusim kam ma Boh posle, kde je moje miesto pre najblizsie roky .. teraz som v Chicagu a je to v maximalnom poriadku, kde budem potom - srnka netusi, ale Boh vie s istotou, tak Ho nechajme pracovat a pripravovat veci a som si ista, ze v pravy cas sa dozvieme odpoved.

Brrrrr!!!

No dnesny den by som nenazvala velmi pozitivnym, i ked sa v nom samozrejeme vyskytli svetle chvile. Rano, ked som otvorila svoje ocka zo sedem hodinoveho spanku vonku bola uplna tma, odohravala sa tam totiz nadherna burka. Ako kazde rano, zisla som dolu, pripravila deckam obedy do skoly, trocha ich ponahanala v pripravovani sa do skoly a bolo. Boli prec a ja som mala cely dom pre seba. Dolahol na mna taky mierny depresivny stav. "Tragicke", pomyslela som si. Ze co? No vsetko! Cely zivot. Cele moje bytie. Sadla som si za pocitac a nejakym zazrakom sa skontaktovala s Tinou a Romanom (~ Tinus ma doma internet! Hura!!!). Rozhovor to bol pekny, ale moja strana sveta sa dostavala este do tmavsej ulice nez v ktorej som bola na zaciatku dna. Zrazu mi vsetko zacalo chybat. A vsetci, to je horsie. Ano, ano viem, ze i taketo dni su potrebne a ze su dokonca budujuce, ale vie to byt naozaj tvrde. Tak ci onak, stravila som dve hodiny na skype s tymito dvoma genialnymi pozehnaniami pre moj zivot, celkom som zabudla na to, ze ja vlastne pracujem a potrebujem sa venovat veciam, ktore boli naplanovane. Asi po hodinke "prace" som sa opat spojila s Tinou a viedli sme tie take hlboke debaty o tom, ze co a ako, a taktiez tie velmi dolezite cudne rozhovory v podstate o nicom. Bolo to strasne super. Trocha sa aj rozjasnilo, i ked stale je na mojom srdci taky maly mracik ci tien. Nie vsetko vychadza tak akoby som si predstavovala a uprimne: tento tyzden bol velmi narocny ~ ci uz sa to tyka deti, ci ich rodicov, mojho zdravia ci zmien pocasia. Ale je to za mnou a Pan ma tym bezpecne previedol, som vdacna a tesim sa na chvile s Nim pocas tohoto vikendu, ked nie je tak tazke dychat ...

O buducnosti

Fuu ... a dalsi den je za mnou, teda pracovny den, kedze je len 7:37pm neda sa to nazvat koncom dna. Je to uplne neskutocne ako rychlo cas leti. Zda sa mi akoby to bolo vcera, ked som sa stresovala na letisku vo Viedni ci Zurichu kvoli tomu nekonecnemu leto do NYC. A hop a uz som tu pomaly siesty mesiac, neuveritelne. O chvilu budem doma, mozno. Netusim co Boh planuje pre moj zivot, kam ma posle na dalsi rok ... Clovek by to mohol nazvat velkou neistotou, ziaden plan - nic, ja osobne to ale prezivam ako velikanske dobrodruzstvo s mojim Panom, pretoze On vie a je uplne 100%-ny v tom kde budem a co tam budem robit a to je super, ved dost ma den svojich starosti ... nema zmysel trapit sa buducnostou, ako mi moj priatel nedavno napisal v maily, jedine ak uplne podriadime svoje zivoty Bohu a Jeho planom, iba potom si mozeme byt uplne isty, ze sme presne tam, kde mame byt a ze sme pouzitelni. Uplne s tym suhlasim.
Co sa tyka mojho pripadu, ja mam asi dva a pol mesiaca na to, aby som sa rozhodla, ci chcem alebo nechcem predlzit kontrakt ako au pair v USA. To je moja prva moznost, moja druha moznost je vratit sa domov a snazit sa najst si pracu (ale my, ktori zijeme v Presove vieme, ze je to dost nepravdepodobne). Mojou tretou moznostou je prist domov, na mesiac ci dva, a potom sa opat vydat do sveta na skusy, i ked nie do tak dalekeho sveta v akom som teraz, pravdepodobne Londyn. Veeeeelmi intezivne nad tymito moznostami uvazujem, ale jedina vec, ktorou som si doteraz ista je, ze nechcem nic podnikat bez Bozieho vedenia. Jednoducho chcem byt tam, kde budem najviac pouzitelna pre Bozie kralovstvo, pretoze to je to na com mi naozaj zalezi!
Takze i ked by som rada ostala v Chicagu, i ked by som sa rada vratila domov medzi moju rodinku, priatelov a zbor, i ked by som rada byvala v Londyne s mojimi priatelmi ... viem, ze budem stastna kamkolvek pojdem, ak to bude pod taktovkou Boha :)