Zrkadielko, zrkadielko ..

Ráno som sa pozrela do zrkadla a ku podivu nevidela som v ňom to, čo bežne vídam.
Deň čo deň sa na seba pozerám, ale zisťujem, že len povrchne. Všímam si nedokonalosť pórov a rôzne škvrnky a popraskané cievky .. Dnes som sa, na podnet jedného múdreho človeka, zapozerala troška inak. Hľadela som si priamo do očí a videla som úplne iné veci, ako keď si v rannom zhone snažím na seba nahodiť nejaký ten make up.
Videla som ženu. Mladú a úspešnú, i keď práve nespĺňa všetky kritériá spoločnosti definujúce úspech. Bola to krásna mladá žena, ktorá si zaslúži byť milovaná tak, aby sa deň čo deň cítila ako princezná. V hĺbke jej očí som videla ako veľmi sa chce učiť byť vďačná za ľudí, ktorích má v živote, chce si ich ctiť a milovať ich tak, ako oni milujú ju bez ohľadu na to, koľko nedokonalostí v sebe skrýva.
Táto žena je predurčená na úspech, vie v hĺbke srdca, že všetky jej sny sú reálne dosiahnuteľnými cieľmi a všetky prekážky a problémy, ktoré prichádzajú sú prekonateľné. Nepodlieha im a nepanikári, pretože vie, že ju len formujú a obrusujú, aby v konečnom dôsledku bola čistá a dokonalá ako diamant.
Viem, možno to znie troška narcisoidne, ale verím tomu, že nie som jediná, kto sa takto vidí, keď sa sa na seba poriadne zapozerá, teda nie na seba, ale do seba. Skúste to. Predsa len, v podstate sme všetci rovnakí, stvorení na dokonalý obraz :)