long time no see, ehm .. no read

dnes rano som v lietadle citala clanok o zene, co si dokonale naplanovala svoj zivot. a vsetko jej vychadzalo presne tak, ako to chcela. skola, dobry job, kariera .. ibaze nieco tomu stale chybalo, a tak si pravnicka v uspesnej firme vzala dovolenku a sla si oddychnut(ci skor nadychat sa noveho vzduchu) do new yorku. tam sa zalubila do sposobu akym tu ludia vychutnavaju kavu a vsetko co s nou suvisi (muffinky, shortbreads). po navrate domov odkazana na instantnu kavu (pretoze milovani bavime sa o dobe, v ktorej starbucks imperium neexistovalo) sa zdoverila bratovi ako velmi jej chybaju rana ci poobedia v nyc pri skinny latte a cucoriedkovom muffine. na jej prekvapenia o par dni prisiel brat s napadom vytvorit siet podobnych kaviarni v britanii. myslienka to bolo zaujimava, ale ona? pravnicka so slubnou karierou, ktora makala od svojich 16tich, aby mohla byt tym co je a zacinat biznis s kavou? to asi nie. dal jej tyzden na premyslenie. v sucastnosti je spolumajitelkou sieti uspesnych kaviarni, ktore su roztrusene po cele velkej britanii. a je stastna. a ja .. ja zasa neviem. tiez som mala plan, a nie jeden. a asi vo vsetkych som zlyhala, asi som este nic poriadne nedotiahla do konca. pravdou vsak je, ze tak ako vsetko, i ja podlieham zmenam, ci uz ma menia skusenosti ci okolnosti, ludia ci knihy. a plan, ktoreho som sa drzala ked som mala 20 rokov, nemozem byt dobrym planom pre zuzanu, ktora ma 25 .. pretoze to uz je niekto uplne iny. pamatam sa akoby to bolo vcera, ked som sedela u tiny a snivala o tom, ze raz budem stylovat obchod, vyklady, robit prehliadky .. a o pol roka som odletela do usa .. a rok a pol neskor som robila presne to, o co som snivala. a milovala som tu pracu. a milujem ju doteraz. ked som pred deviatimi mesiacmi odlietala zo slovenska, mala som plan. dostat sa na london college of fashion a studovat to co milujem, modu, styling .. nepohla som sa asi ani o centimeter blizsie tomu snu a priznavam, cista depresia.a az teraz si uvedomujem, ze to sklamanie, ktore prezivam sama zo seba, som si navodila sama. a plynie z planu, ktory som mala daaaaavno pred vsetkymi sucasnymi planmi. "az budem mat 25, budem mat to a to, vediet to a to, citit to a to" nic z toho. vsetko je inak. a vlastne az teraz mi dochadza, ze planovanie je fajn, ale nacasovanie .. to ide ovplyvnit len do istej miery. ano, priznavam, mam 25 este som ani nezacala skolu, kym moji priatelia uz rozbiehaju svoje vlastne firmy, nie som zasnubena ani v trvalom pevnom vztahu, zatial co moji priatelia sa zenia a priatelky sa vydavaju, v blizkej dobe sa mamickou nestanem .. a mozno neexistuje jedina vec, pre ktoru by moji rodicia na mna mohli byt hrdi, ale snazim sa. ucim sa, planujem, zlyhavam, bojujem so strachom .. zijem a snazim sa byt stastna. a snazim sa, aby ludia, ktorich stretam po ceste mali nieco z toho, ze stretli prave mna a momentalne mi asi staci vediet, ze existuju ludia, ktori si uz bezo mna nevedia predstavit zivot, a je im jedno, ci som uspesna vo svojich planoch a ci nie.