Sny padajú a trieštia sa na drobné kryštáliky

raz ich budem chcieť pozbierať, to viem, no teraz ..

Viem, že ak moje kolená klesnú k zemi, nevstanem ..

tak ľahko nevstanem.

Pozeráš sa na mňa a vidíš ma vo svetle, a vidíš ma s úsmevom ..

No každý jeden deň vykupujem ..

Slzy, slzy, slzy ..

Daždivý jún, mokrý november, upršaný rok.

A zasa .. moja duša padá a zostávajú len čriepky ..

Pomôžeš mi ich zodvihnúť?

Pozliepať?

S kým sa to vlastne rozprávam?

Veď samota nepozná ani Boha.