Niekedy mavam taky strasny pocit, ze som sprosta ... ked tuto v rodinke robim veci, ktore so mnou vlastne ani nemaju nic spolocne, veci, ktore ostatne au pair nemusia robit a ktore su mojim dennym chlebickom. Asi to bude tym, ze neviem povedat nie a ze sa mi zda, ze stale niekomu nieco dlzim.
Niekedy mavam pocit, ze vlastne ani nemam priatelov, ked si den co den otvaram emailovu schranku a nic tam nie je, alebo ked denno - denne preberam postu a tiez tam nic nie je, a to len tak mimochodom idu Vianoce .. tusim to aj boli ...
Niekedy mavam pocit, ze som strasne opustena, ze sa nemam komu vyplakat na ramene, i ked sa snazim dostat niekoho k telefonu ci skypu ... vsetci su prilis zaneprazdneni. Je to ako kricat do vetra a cakat, ze to niekto zacuje.
Niekedy mavam pocit, ze moj zivot sa neuberam tym spravnym smerom, ze vobec nema smer. Netusim co bude, ked sa vratim domov, ani co je mojim vysnivanym povolanim .. zabudam na svoje sny, ktore sa mi este pred chvilkou zdali tak blizko.
A niekedy ... niekedy mam pocit, ze mi to je vsetko uplne jedno.
Co s tym???
2 comments:
Takze! So! A akokolvek...Si hlboko milovana!!! Viem, ze som mizerna v tom ako sa ti (ne)ozyvam, dufam, ze mi to odpustis, ale vedz, ze tento svet a my ktory sme tu potrebujeme Zuzanu, ktora sniva! Ktora sniva sen o prebudeni, ktora sniva plnit volu aj ked to nie je lahke, alebo je to zconfusednete. Dear, lubim ta!Velmi! Neviem to davat do skype-u ani do mailov. Chyba mi blizkost teba a byt meter od teba aby som do teba mohla hodit vankus, ked hovoris nieco dzive. neide o cez Atlantik, ale velmo sa na teba tesim. Zuzana, mas tu zbor, ktory je tvoj a ktory je s chybami, ale ktory ta ma rad, a ja som jeho sucastou, viem, ze su tam ludia, ktori ta maju radi, ale su hrozni "pisari" (ako ja). A potom su tu aj ini, ako spoluziaci, ac, ecav a tak( inak stretla som slavku). Takze sme tu, chabi v ozyvani sa, ale priatelia:) Lubim ta Zuzu.ale stavy niekedy...poznam prilis dobre, a preto viem, ze tento odkazik ti asi nepomoze velmi(je mysleny zo srdca - mojho). Hope, ze ta coskoro budem pocut...(aspon robit miaaau)
cau zuzka,niekedy...niekedy treba citit bolest,aby sme viac precitili radost,ked ta bolest prejde.Aspon ja si to myslim,ale niekedy netreba dat sancu takymto myslienkam,lebo zahmlievaju pravdu,ktora je uplne ina.Aj ked citis,ze si sama,VIES,ze to tak nie je.Ale rozumiem tomu,ze niekedy nestaci len VEDIET,ze su,ale je treba aj MAT priatelov hned vedla,moct sa ich dotknut.Vydrz to!!! Tiez ta mam rada,aj ked sme nikdy neboli nejake superblizke kamosky.
Post a Comment