Hu Hu Hu

Napisem aspon kratucky post, pretoze Katka Klimka ma pocit, ze od bloggovania sa dovolenka neberie :D

Nuz Vianoce za nami, novy rok pred nami ... zaujimave. Vobec mi nedoslo ako rychlo bezi cas .. som tu uz skoro devat mesiacov, wow, som mala pocit ze do pol roka sa zbalim a priletim domov, no akosi mi to nevyslo ;)

Budem sa snazit co najskor pripojit nejaku tu obrazovu prilohu, napriklad z vianocnej party, ktoru sme mali doma, alebo z tej party na ktoru sa chystam zajtra, na nocne Chicago pocas silvestrovskej noci. Plus nejake tie hlboke myslienky z mojej hlavicky.

No dobre, aj v tomto prispevku by malo byt nieco zmysluplne, takze:

Vcera sme boli v kine a prave vysiel film s nazvom "We are Marshall", je to o mestecku Marshall, ktoreho futbalovy tim plus clenovia univerzity zahynu pri navrate domov zo zapasu. Ich lietadlo sa zruti. Dejovou liniou je vybudovavanie noveho timu, udzravovanie zraneni zo straty blizkych ... Zaujimavy film, take na emocie. K podstate: Zrutilo sa lietadlo. Scena kedy vsetky zachranne jednotky prichadzaju k lietadlu mi zivo pripomenula zrutenie AN24 na palube s jednotkou nasej armady, ktora sa vracala z misie v Kosove. Neviem cim to, ale i ked som nikoho osobne nepoznala, bolo to bolestive spomenut si na to. Ked som sa vecer vratila domov, rozmyslala som nad tym a prisla som na to, ze som hrda na nase ozbrojene sily, na nasich vojakov, ktory su roztruseni po celom svete. Nejakym zahadnym sposobom ma Amerika naucila hrdosti k Slovensku, nasej armade, ludom vseobecne. Ja viem, znie to mozno trocha blaznivo, ale je to tak. Ludia sa prisposobuju podmienkam a kulture, v ktorej ziju, ale viem, ze kamkolvek pojdem a ktorejkolvek kulture sa prisposobim, v srdci budem hrda na Slovensko, na to, ze ja som zo Slovenska.