O zmenách osobnosti ..

Vraj som konzervatívna a konvenčná, príliš sa zaoberám bontónom a pravidlami. Som príliš tvrdá na seba a zákonite aj na svoje okolie. Verím, že veci sa vždy dajú urobiť lepšie, než som ich urobila. Stále sa mám čo učiť, stále môžem zdokonaliť to, kým som, to, čo robím, i keď ma to stojí pár hodín spánku či voľného času, či nemalé finančné čiastky.
Vraj by som sa mala zmeniť. Uvoľniť sa. Snažiť sa nezachraňovať svet, lebo veď, čo už len ja, zrniečko piesku vo vesmíre, zmôžem .. Neupínať sa na to, čo robím, pretože je to len práca a nikto predsa nie je dokonalý, tak prečo by som sa práve ja o to mala snažiť? A z času na čas by som mala použiť slovník dlaždiča, veď uvoľniť napätie treba a tým predsa nikomu neublížim. A tiež by som sa nemusela snažiť stále niekomu pomáhať a chápať ľudí, ktorí stoja na okraji spoločnosti, či nebodaj venovať sa tým zablšeným potvorám v útulku, veď už som dosť stará na to, aby som poznala to staré: "za dobrotu na žobrotu". Mala by som sa naučiť byť troška povrchnejšia, nežiť vzťahy naplno, neprežívať emócie tak intenzívne, nedýchať tak zhlboka .. možno by som to dýchanie mohla vynechať úplne .. pretože sa obávam, že ak zmením to všetko, to, kto som, čo žijem a prežívam - v živote svojom, či v životoch tých, ktorých milujem, tak ten dych bude ozaj zbytočný, pretože moja podstata už nebude moja. Toto nové ja, nebude mnou, bude to akási pseudo duša, ktorá je totožná s miliónmi v dave. Bez špecifického kódu, bez výnimočnosti vdýchnutej pri stvorení.
Byť mnou zaiste nie je ľahké, najmä ak je toľko vecí, ktoré by som mohla robiť lepšie. Žiť so mnou tiež nie je ľahké, keďže deň čo deň bojujem s démonmi, ktorých nie a nie poraziť. Chápať ma je snáď nemožné, veď sa často krát strácam vo vlastných myšlienkach. Ale som to ja. Krásna a jedinečná svojím vlastným spôsobom.
A viem, že byť tebou nie je ľahké, najmä ak je toľko veci, ktoré by si mohol robiť inak. Žiť s tebou tiež nie je ľahké, keďže bojuješ svoje vlastné vojny a nie vždy vyhrávaš. Chápať ťa je snáď nemožné, veď často krát nevieš ani zadefinovať, čo sa deje. Ale si to ty. Krásny a dokonalý svojím vlastným spôsobom ..

O pokladoch ..

Niektoré vzťahy sa rozpadnú tak ľahko akoby ste ich hneď od začiatku skladali z čriepkov niečoho, čo nemôže mať ani tú minimálnu trvácnosť. Niektoré budujete roky a roky, potkýnate sa o vlastné ego a chyby, a snažíte sa to všetko vybalansovať tak, aby ste tie vzťahy prežili čo najdlhšie, pretože sú pre vás dôležité.Robíte všetko pre to, aby napredovali, aby neupadali, aby malo to čaro, ktoré im bolo vdýchnuté hneď pri ich zrode, sú to vzťahy do ktorých ste ochotní investovať všetko, obetovať všetko. A potom sú tu vťahy, ktoré sa akoby len vyskytnú. Ľudia, ktorích možno nepoznáte dlho. Sú to vzťahy, na ktorých nepracujete až tak poctivo a tvrdo, ako na tých predošlých, cez to všetko vám dávaju pocit, že ste osobou milovanou a váženou.
Človek - rozumej ja - sa ženie za kde čím .. Hľadá si miesto, hľadá úspech, hľadá uznanie či naplnenie .. a najmä hľadá lásku. Poklady, ktorými by zaplnil srdce. Možno ešte s úplnou presnosťou neviem kam patrím, možno ešte potrebujem tochu času na nasledovanie a naplnenie snov, ktoré mám, no jednu vec viem iste .. poklady, o ktoré tak veľmi ľudia usilujú, ja už mám a úprimne, úplne nezaslúžene - rodinu a priateľov - a mnohí o tom snáď ani nemajú tušenie, pretože si mylne myslia, že ak nie sú v kategórii dva, tak nie sú až tak dôležití .. Moje zázemie a moja inšpirácia, moja hnacia sila a moja opora, môj domov - všetko v nie tak početnej, ale asi o to dôležitejšej skupine - a či sú to moji rodičia, súrodenci, či priateľstvá, ktoré začali ako známosti z kaviarní a barov, kolegovia či spolužiaci .. je to úplne jedno, pretože každý jeden ten vzťah má pre mňa cenu, ktorá sa nedá vyčísliť .. A síce sa idem ďalej "hnať" za vecami a métami, po ktorých túžim, no s vedomím, že skutočné šťastie a lásku, tie pravé nenahraditeľné a nezakúpiteľné poklady už dávno mám :)

Shades of pink, yellow and red ..
as well as blue, brown and grey ..
ups and downs of my life in all of those
beatiful colors :)

Where are you from???

Mám rada UK, resp Anglicko, čo sa týka umenia, mám všetko na dosah. Je tu krásne, príroda ma neprestáva prekvapovať. A tiež ľudia, tí ma miestami až šokojú. A to už nie je tak príjemné. Nebudem tvrdiť, že som precestovala svet a viem presne, kto by ako na mňa zareagoval v nejakom odľahlom kúte, ale úprimne môžm povedať, že to, čoho som miestami svedkom tu, je na mňa príliš. Uvedomujem si, že ešte stále bývam v malom meste, ale aj tak, mala som vždy pocit, že krajina, ktorá dala svetu Shakespeara či Dickensa, Margaret Thatcher a podobne bude na tom myslení troška ďalej. Prístup s akým niektorí tunajší ľudia jednajú s cudzincami je zarážajúci. Každý kto nemá dokonalú angličtinu je jednoznačne Poliak a to je zlé, darmo im budete vykladať, že medzi Slovenskom a Poľskom je rozdiel. Je to jedno, ste Poliak, ktorý určite neplatí dane, poberá všetky benefity a ešte aj kradne prácu susedovi, ktorý ju nemá (i keď priznajme, ani jeden z tých nezamestaných Angličanov, by nerobil prácu, ktorú robím ja, za peniaze ktoré dostávam). Ja rozumiem, že pre isté zeme je prisťahovalectvo brutálnym problémom, ktorý je nutne riešiť, ale na druhú stranu, celkom neorozumiem tomu, prečo práve ja by som mala byť považovaná, že nejakú chuderu, ktorá sa sem prišla vydať, aby sa mala lepšie a aby tu vôbec mohla žiť - áno, už aj to mi bolo povedané, lebo veď niektorí ľudia netušia, že čo všetko členstvo UK v EU znamená. No a i keď máte angličtinu na vysokej úrovni a nebodaj máte americký prízvuk ako ja, ste nahraní hneď dvakrát, preože Briti Američanov nemusia a dávajú to miestami až príliš najavo, čiže viac menej v istých chvíľach som na tom dosť biedne, lebo jednak z som z "východnej" Európy a ešte mám aj americký prízvuk, niečo, čo sa na severe UK len ťažko odpúšťa. Myslím, že som sklamaná, pretože som si myslela, že to západné myslenie, je predsa len troška ďalej, mýlila som sa. Je to tragické, keď ľudia nevedia či nechcú rešpektovať jeden druhého kvôli úlnym hlúpostiam, akými v tomto prípade sú iná narodnosť či miesto pôvodu. Som z toho úprimne smutná, lebo ja viem, že pod povrchom toho, odkiaľ som a akom vyzerám, sme všetci rovnakí .. potrebujeme k životu vzduch, pôdu po ktorej chodíme, lásku a v neposlednom rade byť akceptovaní.