z času na čas
sa strácaš vo vlastnom odraze
a ľudia to nechápu
nevidia
kým si
a ty sám
nechápeš
nevidíš
že kým si sa stal
nie je prekliatím
strach
strach je tvojim nepriateľom
neponáhľaj sa
do náruče smrti
i tak raz na dverách zaklope ti
krič a bež
plač a vzlykaj
no Krista pred dverami nenechávaj ..

sladké šialenstvo

ako búrka na púšti

moje očakávanie na anjela

v ktorého náručí chcem zomrieť

nekonečnosť, ktorej sa obávam

únava z jednotvárnej cesty

moje očakávanie na anjela

ktorý zahodil svoje krídla ..

niekedy sa cítim prázdna

niekedy krásna

niekedy sa cítim osamelá

niekedy príliš krehká

niekedy sa cítim stratená

niekedy oklamaná

niekedy sa cítim bezvýznamná a hlúpa

niekedy dokonalá

a niekedy necítim nič

stratená v slovách

nepoetická
bez rýmov
bez metafor
stvorená s talentom
dokonalým Stvoriteľom
zdesená inotajom tvojich pier
stratená pre slová