spomienky budúcnosti

niekedy nemôžem spať, pretože myslím na príliš veľa vecí. dnes som ležala v posteli a už sa chystala vypnúť hlavu, keď som do rúk vzalal andreja. môjho sivého plyšového medveďa, ktorého som dostala k narodeninám od dievčat z mojej skupinky na kecy campe. precious. držala som ho v rukách a spomenula si na milión vecí, ktoré sa udiali odvtedy ako som ho dostala. a je to ozaj milión vecí. milión pocitov. ale zisťujem, že niektoré veci sa nikdy nemenia, iste možno sú trocha iné ako kedysi, ale ich podstata je rovnaká. napríklad fakt, že niektorých ľudí jednoducho milujem. napríklad ako viktora. človek, za ktorého som ochotná položiť život tu a teraz, pretože pre mňa znamené tak veľa, a pritom s ním nie som tak často, nežijeme blízko seba, nestretávame sa tak často .. je to jednoducho fakt. z času na čas do života prídu ľudia, na ktorých sa zabudnúť nedá, ktorých nemilovať je nemožné. dlhý čas som si myslela, že sú to len priateľstvá, na ktorých som dlho pracovala, isteže aj úšasť druhej osoby je podstatná, ale nie je to tak. sú to aj nové priateľtsvá, ktoré ešte potrebujú tak veľa práce a sebazapierania, ktoré ma napĺňajú, a ktoré mi pripomínajú, že každou kávou, každým nádychom, kedy vyjadrujeme názor tej druhej, či tomu druhému tvoríme spomienky, tvoríme život. a viem, že o pár rokov sa pozriem na nejakú vec, nejakú nepodstatnú hlúposť, tak ako dnes na andreja, a budem vidieť priateľstvá, tváre a výnimočné momenty, ktoré mi možno teraz prídu úplne bežné. budem iná. zmenená. staršia. možno múdrejšia, možno nie. ale viem, že aj o desať rokov budú ľudia, ktorých budem jednoducho milovať, či už budú niekde v diaľke, alebo stále v mojom živote.