keď duša bolí

a telo zlyháva

a srdce neprestáva milovať ..

nič nedáva zmysel

keď klamem úsmevom

a slzami listujem v tvojej mysli

a nevidím, čo chceš aby som cítila

...

nevládzem už viac, nevládzam ..

tón, dva či tri .. i tak tomu nerozumiem .. prechádzaš okolo mňa a nevidíš

strácam farbu z líc, trepocem krídlami vo víchrici, šepkám hlasné zbohom

slovo, dve či tri .. i tak skrývaš čo môžeš .. míňam ťa a nevidím

ticho zrkadlí tvoje klamstvá, "smrť dotykom" hlásajú tvoje ruky, si všetko len nie krutý

Jedna z mojich obľúbených piesní .. Born to Try, Delta Goodrem

Má veľmi povzbudivý text, alebo skôr taký ktorý vás núti zamyslieť sa nad tým, či to čo robíte má naozaj význam, musím uznať, že ma už pár krát mierne posunula vpred .. tak nech sa páči :)

často som bojiskom,

na ktorom si dokazuješ svoju moc nad krehkosťou
a tým, čo svet nazval pobláznením

ľahkosťou mysle prekonávam tvoje úteky,

tvoje nezmyselné prehrešky

naháňam neviditeľné a ukladám to všetko do tajných zákutí ríše motýľov

len ich krídla sa dostanú za brány duší, ktoré milujú
jemný cit tvojich rúk okúsil nejeden motýľ .. no do mojej duše si nevkročil
súmrak mojej krásy a brieždenie tvojej lásky
všetko príliš bláznivé
všetko príliš naivné

kráčaš hmlou

matne vnímam výraz Tvojej tváre

si Svätý

a ja len cez čierny závoj vnímam Tvoju krásu

kráčaš hmlou

aby som i ja konečne mohla

vidieť Tvoj majestát

dnes i včera, už od skorého rána

učím sa chodiť po lane

kladiem nohu pred nohu

vieru pred rozum

a nádej pred lásku

teraz sa už nemôžem zastaviť

viem, môj život je len pustá lož

smútočný obrad bielej a slávnosť čiernej

krása mŕtveho citu

či vznešená potupa

tak idem ďalej, učím sa kráčať vzpriamene

jeden a pol metra nad zemou

kladiem nohu pred nohu

Boha pred istoty sveta

a spasenie pred neverné iskrenie tvojho tela