ísť stále vpred

nechať sa oslepiť svetlom diaľníc

napísať ďalšie alibi

nájsť seba a zabudnúť teba

vedieť, že ťa nepotrebujem

Boh nie je bláznom

a ty nie si mojim vykupiteľom

nebudeš ním

a ja odmietam byť tou,

ktorej z lásky ostane len kaluž krvi

buď milovaný, buď požehnaný ..

ja sa pohýnam vpred

keď si myslíš, čo ja necítim

keď prežívaš, čo ja nepoznám

keď už nemám kam uhnúť ..

keď už nepovieš ani slovo ..

keď ma treba zachraňovať uprostred noci

keď už so mnou viac nepočítaš

keď .. keď

priveľa "keď" vyplynulo z môjho úbohého "ak" ..

polárne večery, ktorým chýba magickosť
keď chýbaš mi ty sám ..
keď mi srdce zviera pocit konca sveta
a mráz maľuje svoje kvety priamo do duše
osamelosť klavíra je mojou vlastnou
krása jeho tónov je tou, čo predo mnou ukrývaš
oh, ako veľmi môžem podľahnúť citu??
ako veľmi môžem ľúbiť??

krehkosť duše vpisuje vrásky mojej tvári
búrka .. severná a biela
jediné čo v nej ešte rozoznám je krása tvojho tieňa
sneh prináša spomienky, v ktorých sa topím
vločka za vločkou šepká mi, čo už dávnom viem
že v lásku verím,
no v teba už nie

plakať

iba plakať

slzy, len slzy Pane,

iné nežiadam ..

príď

ukryjem ťa vo svojich komnatách

za závesmi z ťažkého brokátu

naučím ťa čítať z mojich pier

červenou tmou uniesť vášeň

krvou namaľovať obraz

ktorý zmení prítomnosť vo večnosť

tak ukradni nádej, zabi lásku a

príjmi pozvánku do môjho sveta

moment keď som rozplakala dúhu, keď sa moje srdce zastavilo
tá chvíľa, ktorá prináša tak mnoho .. smrť a život v jednom nádychu
oh, ako veľmi som chcela, aby si bol mojou tmou .. mojou silou .. mojim nádychom
v ružovej tme ukrývam svoju myseľ, ukrývam svoj vzostup i pád
v rukách držím hlboký smútok ..
.. patrí tebe, patrím tebe