rozplakať ružu

nahradiť slnko neónom

spáliť tvár snehovou vločkou

zobrať vetru slobodu

nežne pohladiť nenávisťou

strhnúť nebesám hviezdny odev

zabrániť mi milovať ŤA

nechcem obviňovať teba

ani seba

nehľadám dokonalé alibi

ani klamstvá, ktoré by zakryli

to, že sme prešli na červenú

že sme láské prikreslili ešte jeden pár krídel

že sme zlyhali

nie, nebudem obviňovať teba

ani seba

včerajšok je preč

a ja ťa budem milovať ďalej

akoby sa nič z toho nestalo

kryštáliky rosy odrážajú večnosť

na perách nosím anjela mlčanlivosti

tie boje vo mne sa stupňujú

mosty sa topia

ohne spaľujú krásu a ľady srdca zohrievajú dušu

neutekám

neskrývam sa

lebo ja viem, Hospodine .. si všade kam sa pohnem

len Ty môžeš zahnať nenásytných démonov

láskou, ktorá zažila opustenosť na kríži,

len Ty môžeš dať život modrému srdcu

dotykom jemnejším než hodváb,

len Ty môžeš búrať steny z mramoru

ľadová láska ukrýva sa v mojom tele
ja bez teba kráčam hmlou
a učím sa vzdávať sa snov
tie sivé mračná už putujú atmosférou
bez slov .. bez sĺz
odtínam si krídla krehkosti
a ďalej predieram sa tŕnim, pretože
nenávidieť ťa by bolo príliš ľahké

z času na čas
sa strácaš vo vlastnom odraze
a ľudia to nechápu
nevidia
kým si
a ty sám
nechápeš
nevidíš
že kým si sa stal
nie je prekliatím
strach
strach je tvojim nepriateľom
neponáhľaj sa
do náruče smrti
i tak raz na dverách zaklope ti
krič a bež
plač a vzlykaj
no Krista pred dverami nenechávaj ..

sladké šialenstvo

ako búrka na púšti

moje očakávanie na anjela

v ktorého náručí chcem zomrieť

nekonečnosť, ktorej sa obávam

únava z jednotvárnej cesty

moje očakávanie na anjela

ktorý zahodil svoje krídla ..