Tuesday, September 25, 2007

Kým sa to na mňa nezačalo hrnúť zo všetkých strán, ani mi to neprišlo na um. Ľudia čítajú moje básne a pýtajú sa ma, ako dlho a kedy a kto .. Prepáčte mi, ale ja nie som zaľúbená. Viem tie básne znejú milostne a niekedy možno i sladko, no nie je to ten stav, v ktorom sa nachádzam. Nerozhodla som sa milovať niekoho. Nezasiahol ma nijaký šíp. Viem, budete namietať, že to moje podvedomie či nevedomie to už dávno vie, a len ja zo strachu pred odmietutím či nenaplnením, sa to bojím priznať. Pokojne, psychologické úvahy ma vždy interesovali, i keď ich záver bol (či je) mylný.

Thursday, September 20, 2007

Odišiel si žiť svoj život
Povedal si, že teraz sa vody oceánov upokoja ..
Ale čo ja?
Tvoj tieň visí v mojom srdci ako smutná pripomienka lásky
Melanchóliou otrávená myseľ už nevníma ani úsmevy
Slnko sčernalo v ozvene tvojho hlasu,
všetky - všetky svetlá zhasli
Och láska, tvoj pokojný oceán neuhasí môj oheň ...

Tuesday, September 18, 2007

Neviem koľko ešte krát, vydržím tu takto stáť ..
S hlavou sklonenou,
láskou prekliatou,
nádejou plačúcou
a pýchou rozliatou.
Neviem koľko ešte krát, chceš ma nechať takto stáť ..

Thursday, September 13, 2007

Asi ťa nenávidím a milujem zároveň
Nepoznám a predsa vidím každý deň
Stúpam po schodoch z cigaretového dymu
Hasím smäd z vodopádu pseudolásky
A nechápem prečo tu nikdy nie si ..

Wednesday, September 12, 2007

MISSing YOU
-
Si a zároveň nie si
Žijes len nie v mojom svete
Niekedy mi to príde ako chyba
Zlé obsadenie úloh v dlho očakávanej hre
Nespráven kulisy na javisku
Ty tam a ja tu
Tvoj hlas formujúci moje srdce
Moja modlitba rozväzujúca tvoj život
Viem, Boh nerobí chyby
Jediným pohľadom na kríž
Znova a znova objavujem, že
My dvaja sme spojení v Ňom
Naše svety síce nepretkanéspoločnou niťou
No naše životy, oba vpísané do večnosti


The Rose
Some say love, it is a river that drowns the tender reed
Some say love, it is a razor that leaves your soul to bleed
Some say love, it is a hunger, an endless aching need
I say love, it is a flower, and you it's only seed
It's the heart, afraid of breaking, that never learns to dance
It's the dream, afraid of waking, that never takes the chance
It's the one who won't be taken, who cannot seem to give
And the soul, afraid of dyin', that never learns to live
When the night has been too lonely
And the road has been too long
And you think that love is only for the lucky and the strong
Just remember in the winter far beneath the bitter snows
Lies the seed, that with the sun's love, in the spring
Becomes The Rose


written by Patricia Kelly

Ja osobne som dosť zaťažená na túto pieseň, snáď povie niečo aj vám, i keď len v písanej podobe.