Hu Hu Hu

Napisem aspon kratucky post, pretoze Katka Klimka ma pocit, ze od bloggovania sa dovolenka neberie :D

Nuz Vianoce za nami, novy rok pred nami ... zaujimave. Vobec mi nedoslo ako rychlo bezi cas .. som tu uz skoro devat mesiacov, wow, som mala pocit ze do pol roka sa zbalim a priletim domov, no akosi mi to nevyslo ;)

Budem sa snazit co najskor pripojit nejaku tu obrazovu prilohu, napriklad z vianocnej party, ktoru sme mali doma, alebo z tej party na ktoru sa chystam zajtra, na nocne Chicago pocas silvestrovskej noci. Plus nejake tie hlboke myslienky z mojej hlavicky.

No dobre, aj v tomto prispevku by malo byt nieco zmysluplne, takze:

Vcera sme boli v kine a prave vysiel film s nazvom "We are Marshall", je to o mestecku Marshall, ktoreho futbalovy tim plus clenovia univerzity zahynu pri navrate domov zo zapasu. Ich lietadlo sa zruti. Dejovou liniou je vybudovavanie noveho timu, udzravovanie zraneni zo straty blizkych ... Zaujimavy film, take na emocie. K podstate: Zrutilo sa lietadlo. Scena kedy vsetky zachranne jednotky prichadzaju k lietadlu mi zivo pripomenula zrutenie AN24 na palube s jednotkou nasej armady, ktora sa vracala z misie v Kosove. Neviem cim to, ale i ked som nikoho osobne nepoznala, bolo to bolestive spomenut si na to. Ked som sa vecer vratila domov, rozmyslala som nad tym a prisla som na to, ze som hrda na nase ozbrojene sily, na nasich vojakov, ktory su roztruseni po celom svete. Nejakym zahadnym sposobom ma Amerika naucila hrdosti k Slovensku, nasej armade, ludom vseobecne. Ja viem, znie to mozno trocha blaznivo, ale je to tak. Ludia sa prisposobuju podmienkam a kulture, v ktorej ziju, ale viem, ze kamkolvek pojdem a ktorejkolvek kulture sa prisposobim, v srdci budem hrda na Slovensko, na to, ze ja som zo Slovenska.

Niekedy ..

Niekedy mavam taky strasny pocit, ze som sprosta ... ked tuto v rodinke robim veci, ktore so mnou vlastne ani nemaju nic spolocne, veci, ktore ostatne au pair nemusia robit a ktore su mojim dennym chlebickom. Asi to bude tym, ze neviem povedat nie a ze sa mi zda, ze stale niekomu nieco dlzim.

Niekedy mavam pocit, ze vlastne ani nemam priatelov, ked si den co den otvaram emailovu schranku a nic tam nie je, alebo ked denno - denne preberam postu a tiez tam nic nie je, a to len tak mimochodom idu Vianoce .. tusim to aj boli ...

Niekedy mavam pocit, ze som strasne opustena, ze sa nemam komu vyplakat na ramene, i ked sa snazim dostat niekoho k telefonu ci skypu ... vsetci su prilis zaneprazdneni. Je to ako kricat do vetra a cakat, ze to niekto zacuje.

Niekedy mavam pocit, ze moj zivot sa neuberam tym spravnym smerom, ze vobec nema smer. Netusim co bude, ked sa vratim domov, ani co je mojim vysnivanym povolanim .. zabudam na svoje sny, ktore sa mi este pred chvilkou zdali tak blizko.

A niekedy ... niekedy mam pocit, ze mi to je vsetko uplne jedno.

Co s tym???

Hanna

Myslim, ze nemusim Hannu osobitne predstavovat ... ved vsetci vieme, o kom je rec, blondava Svedka, ktora oslavovala svoje 19. narodeniny minuly tyzden v sobotu, cize 9. decembra. Ako prekvapenie pre nu jej rodinka, host mamina Jackie a host tatino Patrick, pripravila prilet jej sestry Idy s priatelom Tobiasom :) Bolo to vtipne, kedze Hanna, i napriek niekolkym preslapom vobec nic netusila. V piatok vecer, kedy Ida a Tobias prileteli do Chicaga, sme Hannu vzali von na kavu, ked sme vosli do cafe Ida, Tobias a Jackie boli pohodlne usadeni na gauci spolu s Linou, Hanna im v pohode pozdravila a zakyvala a potom nastal "Aha!" moment a bol krik ... viete si to iste predstavit. Hanna sa s krikom a placom vrhla na Idu ... Krasny moment.

Zaujimava vec sa odohrala v sobotu, kedy sa naplanovala oslava - samozrejme, ze tajna, Hanna vosla do pizzerie, kde sa odohraval obed na jej pocest, dopracovala sa do miestnosti, kde uz na nu vsetci cakali, a opat pozdravila a ... doslo jej!! Dalsiom prekvapenim bol prilet troch clenov jej "rodiny" z Minneapolisu :) Ja viem .. tak vela prekvapeni v tak kratkom case, ale stalo to za to a ja verim, ze Hanna bola stastna, velmi krasne narodeniny, i ked veeelmi daleko od domova.

Picture report ...

Hanna a jej sestra Ida

Tobias

Minnessota people

Hanna a jej presents :)

Sme v uzadi, haha: vlavo: Lina, ja, vpravo: Hanna, Ana a Sydney (ktora sa skryva)

Narodeninova torta vo svedskych farbach, samozrejme ;)

Hanna a Morgan

Ida a Madison

zprava dolava: Jackie a Patrick, a rodinna priatelka, ktorej meno mi akosi neostalo v hlave ...

Chybas mi ...

Vcera v noci som mala uzasny namet na clanocek na tento blog. Dokonale premysleny a putavy. Problem bol len v tom, ze som zaspala a akosi mi to vsetko vyfucalo z hlavy ... tragicke. Bolo to o Bone (mojom havinovi) ~ pravdepodobne o tom, ako velmi mi chyba nahanat sa s nou po nasom malom byte, pripadne ju nahanat po sidlisku, ked sa mi nahodou vysmikne z voditka ... Je to take moje male dietatko :) Ano, je vela veci, ktore mi chybaju. Je vela ludi, ktori mi chybaju. Tesim sa na navrat domov, i ked i potom budu veci, ktore mi budu chybat a ludia, za ktorymi mi bude smutno. Ako Hanna ~ blondava Svedka, ktorej pritomnost vyplna vacsinu mojho volneho casu, alebo Vlatka s ktorou sa mozem zdielat a pozorovat ako uzasne ju Boh meni ci Ryan, ktory tak nadherne reflektuje Kristovu lasku a starostlivost v mojej zivote.

Zivot je velmi zvlastny. Zrazu sa ocitnete niekde na opacnej strane Zeme a ucite sa zit a poznavat. Som velmi vdacna za tuto skusenost, pretoze moje pohlady a nazory, ja, som sa mohla zmenit, vidiet veci z inej strany a nebyt ovplyvnena nazormi ludi, ktori ku mne maju tak blizko (netvrdim, ze ludia, ktori momentalne tvoria moje okolie ma neovplyvnuju). Taka oddychovka od priatelov a rodiny. Ale fakt je ten, ze i tak mi chybate ... :)

-----------------------------------------------------

Teraz take antiprozaicke okienko: mame sneh a lad, mame vela snehu a ladu a veeeelmi malo stupnov, fuj. Ucim sa teda ako jazdit v tychto podmienkach a nezabit sa, ani nikoho ineho, zatial som uspesna.

Nedelnajsie popoludnie som stravila s Hannou, Linou, Anou a Olgou v IKEI, no hej je to zvlastne, ale velmi dobre tam varia, predsa len europska strava ;) myslim, ze sme mali dobry cas, rozoberali sme vazne i humorne temy a bolo to fajn spolocenstvo. Hanna ma v sobotu 19. narodeniny a chysta sa pre nu velikanska oslava: pravdaze o tom netusi ~ jej sestra a jej najlepsia priatelka prilietaju v sobotu do Chicaga!! + dvaja clenovia jej rodinky z Minnessoty pridu tiez, ked mi to dnes Jackie (jej host mom) oznamovala do telefonu bola som v soku, no velmi prevelmi sa tesim, pretoze viem, ze Hanna bude maximalne stastna (pretoze aj jej chybaju ludia z domova). Takze sobota bude venovana oslavam.

Zajtra odovzdavam poslednu pracu v tomto polroku a akosi som este nezacala .. mam materialy, su prestudovane a spisane tak, ze uz to len treba dat dokopy, ale akosi dnesny den isiel inak ako som si predstavovala, tak dufam, ze vecer tie tri strany tej eseje napisem. Jedno je iste, bude to zabavne :) juchu!! Esteze milujem stres ... inak neviem.

----------------------------------------------------------

Dakujem moji milovani za modlitby a odkazy na skype ci icq ... :) vazim si to.